Niekoľko slov k zámerom Ruska v strednej Európe a na Balkáne

Autor: Peter Beňo | 2.2.2015 o 15:00 | (upravené 2.2.2015 o 15:26) Karma článku: 5,28 | Prečítané:  1490x

Prevláda tvrdenie, že záujmy Ruska sú nečitateľné a tým pádom nepredvídateľné.Skúsme vziať do úvahy dlhodobé záujmy, v ktorých je viac prítomný ruský post-imperiálny resentiment, než súčasná, nečitateľná situácia. Vykreslenie možných scenárov, nám snáď pomôže lepšie si uvedomiť potenciálne hrozby, voči ktorým by sme mali vedieť zaujať stanovisko.    

Niekoľko slov k zámerom Ruska v strednej Európe a na Balkáne


Nie som (geo)politickým analytikom a preto sa vopred ospravedlňujem za prípadné chyby v tomto texte. Jeho cieľom nie je komplexná bezpečnostná analýza Ruských motívov v Európe. To je úloha pre odborníkov. Ide mi skôr o vykreslenie možných scenárov, na základe ktorých by sme si mohli lepšie uvedomiť potenciálne hrozby, voči ktorým by sme mali vedieť zaujať stanovisko.


Prevláda tvrdenie, že záujmy Ruska sú nečitateľné a tým pádom nepredvídateľné. Napr: Nevieme, kam až chce zájsť s projektom Novoruska, či sa uspokojí s celým Donbasom, či iba s  koridorom na Krym, či mu postačia vydobyté územia častí Doneckej a Luhanskej oblasti, alebo či vtiahne do projektu celé územie, čiže oblasti od Charkova po Odessu, vrátane Podnesterska. To všetko sú však krátkodobé a čiastkové úvahy. Skúsme vziať do úvahy dlhodobé záujmy, v ktorých je viac prítomný ruský post-imperiálny resentiment, než súčasná, nečitateľná situácia. 


Historická reflexia: Straty, zisky a straty: 1917 - 1991


Pripomeňme si, že pred r. 1914 Ruské územie zahŕňalo veľkú časť Poľska, väčšinu Ukrajiny, Pobaltské štáty, Fínsko, Krym, Kaukazské štáty, Kazachstan, Sibír atď.1 Rusko bolo vnímané ako najrozsiahlejšie svetové impérium. Jednou z najcennejších trofejí bol istotne stredoeurópsky zábor Poľska. K tomu by som zarátal aj (panslovansky - citové) spojenectvo so Srbskom, či sféru vplyvu v Rumunsku.


Po 1. svetovej vojne došlo, hlavne na základe angažovanosti Woodrowa Wilsona, (a aj kvôli vnútornej dezorganizácii čerstvého Socialistického Ruska) k novému usporiadaniu v Európe. W. Wilson pozorne načúval potrebám národov Európy a ich túžbe po samostatnosti2. Na troskách vojny došlo k zadosťučineniu národných hnutí a, samozrejme vrámci reálnych možností, k vytvoreniu samostatných štátov. Medzi nimi aj Poľska a Československa. Pre nové socialistické Ruské impérium to znamenalo značnú územnú ujmu. Stratilo poľské územia a hranicu s Nemeckom a bolo nútené akceptovať drobné pobaltské štáty - Litvu, Lotyšsko, Estónsko, ako aj veľké Rumunsko apod.3
Dôležitý zlom pre Rusko (resp. ZSSR) nastal v oslobodzovacom ťažení v II. svetovej vojne. Pobaltské štaty boli pohltené a Východné Nemecko, Poľsko, Československo, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, Juhoslávia a Albánsko sa stali vítaným bonusom, kde bolo možné presadzovať svoje ideologiské a ekonomické záujmy. Posledné tri menované sa postupom času vybrali vlastnou cestou. Z pohľadu ZSSR išlo o prezentáciu moci nielen nad "svojimi" územiami, ale hlavne o kontrolu nad strednou Európou a veľkou časťou Balkánu. Vynútená neutralita Fínska a Rakúska (dlhodobá nemožnosť začleniť sa do EÚ a NATO) ešte zdôrazňovali efekt kontroly a moci.4


Z tohto uhlu pohľadu, po oslobodení sa sovietskych satelitov v r. 1989 a rozpade ZSSR v r. 1991, je pre Rusko, resp. pre veľkú časť Rusov, frustrujúce, že ich dominancia nielen v strednej Európe a čiastočne na Balkáne, ale hlavne v "bratských" štatoch - Bielorusku, a hlavne na Ukrajine, nezodpovedá ich vydobytému a "oprávnenému" statusu. Tieto "bratské" národy vnímajú iba ako národnostné odchýlky Ruského národa (v prípade, že chcú použiť argument jednotnosti), alebo naopak, ako niečo umelé, neopodstatnené a dokonca podradné, bez nároku na vlastný jazyk a štát (v prípade, že chcú použiť argument rozdielnosti, resp. diverznosti. neopodstatnenosti národných ambícií na sebaurčenie, štátnosť a smerovanie).5


Vypočítavosť týchto tvrdení je podriadená v prvom rade post-imperiálnemu resentimentu, tiahnúcemu sa viac ako storočným obdobím strát, ziskov a opätovných strát, prípadne hrozbe nenavrátiteľnej straty oslobodzujúcej a emancipujúcej sa Ukrajiny. 
Vystihol to (bez ohľadu na iné, pre mňa sporné, postoje) Eduard Chmelár: Rusko bez Ukrajiny je štát, Rusko s Ukrajinou je Ríša.6


Územné nároky pre "záchranu" Ruského impéria


V prvom rade by sme mali ponechať stranou myšlienky, že Rusko nechce nič, len sa ubrániť útokom USA a zápdných mocností, ktoré ho obkľučujú zo všetkých strán (tak veľká krajina s tým má úplne prirodzený problém, nakoľko Západ je geograficky z obidvoch strán: s Európou na západe a s USA na východe). Je to nezmysel. Niet svetlejšieho obdobia v novodobých dejinách Ruska, ako r. 1985 - 2005, kedy miláčikovia Západu a USA: Gorbačov, Jeľcin a aj Putin vytvárali dojem, že Rusko sa mení. Že cez všetky problémy a odchylnosti voči západným predstavám o demokracii a ekonomickým krízam dokáže byť súčasťou civilizácie postavenej na spoločných hodnotách. Dnes to už neplatí. Rusko sa cíti byť silné na to, aby obnovilo politiku ovplyvňovania vnútorných záležitostí ako v Bielorusku tak aj na Ukrajine. Cíti to ako svoje poslanie, dokonca ako svoju vnútornú povinnosť na ceste k obnove zašlej slávy. Je preto logické, že sa bude usilovať ovplyvňovať politický život ďalej, a to aj na územiach bývalých satelitov ZSSR.


Dva scenáre ťaženia Ruska
Scenár prvý: získanie kontroly nad Bieloruskom a Ukrajinou


Bielorusko je takpovediac pod papučou. Prezident Lukašenko je predĺženou rukou Kremľa. Krajina s 9,5 miliónmi obyvateľov (čo je ľudnatosť Moskvy) nemá veľmi na výber. Európska integrácia je v tomto prípade nemožná. Bielorusku zostáva politika lavírovania: ustáť tlak Ruska a udržať aspoň minimálne podmienky pre európsky trh a dúfať , že sa situácia niekedy uvoľní. Ukrajina je však ťažším problémom: 45 mil. obyvateľov je takmer tretinový podiel populácie Ruska. (ak odpočítame ázijskú časť Ruska, tak je to takmer polovica) Ak sa takýto štát deklaratívne vyberie na cestu do Európskych štruktúr, pre Rusko to môže znamenať vpodstate potupu. Ak si chce Rusko udržať Ukrajinu pod svojím vplyvom, musí pre to využiť všetky, aj tie najzákernejšie propagandistické a nátlakové prostriedky. Jednou zo zásadných propagandistických téz je: prečo sa Ukrajinci snažia od nás oddeliť? Vysvetlenie sa vyrobí pomerne jednoducho: podľahli západnej propagande, infikovali sa fašizmom apod. Preto je legitímne podporovať separatistov na východe, ktorí chcú "zachrániť" aspoň svoje územia pred "fašistickou" hrozbou z Kyjeva a Ľvova. To, čo by sme však nemali vynechať, je dlhodobý zámer: uspokojí sa Rusko s Donbasom? Určite nie! Pre Rusko je kľúčové sískať Ukrajinu ako celok. Ak to nepôjde ideologicky, tak to pôjde vojensky. Ak to nepôjde nepriamou silou - tak ako to vidíme dnes na Donbase - dodávkami vojenskej techniky, verbovaním dobrovoľníkov apod., tak to pôjde nakoniec priamým nasadením ruských jednotiek. Hlavným  argumentom bude "oslobodenie" od "fašistických" síl, reprezentovaných súčasnou ukrajinskou vládou, podporovanou "dekadentným Západom na čele s USA". V tomto scenári je potrebné počítať s postupom východoukrajinských polovojenských a ruských vojenských zložiek na hranice NATO - Schenghenu. Pre nás to bude znamenať to, že na front sa budeme pozerať z brehov Zemplínskej Šíravy. Čo urobí NATO, respektíve Západ? Nebude chcieť riskovať ničívý konflikt a preto neurobí v zásade nič. O "Minské, Ženevské, či Normandské rozhovory" bude usilovať zakaždým, keď sa front výraznejšie posunie na západ. Bude stupňovať sankcie, čo však na Rusko bude mať skôr stmeľujúci dopad. NATO začne presúvať jednotky a techniku k Schengenskej hranici, čo vyvolá odpor miestnych obyvateľov, ak nie v Poľsku, tak určite v Česku, na Slovensku a v Maďarsku. Táto mobilizácia posilní argumenty (zväčšujúceho sa) Ruska, že jeho vojna je opodstatnená a "obranná". Každopádne, akokoľvek cynicky to znie, obetovanie Ukrajiny (Mníchov 2.0) a zastavenie Ruských vojsk na hraniciach NATO môže vyznieť (samozrejme z nášho phľadu) ešte ako optimistický scenár. Na niekoľko desaťročí a bez šance na zvrat to však znemožní integračné snahy Ukrajiny, ktorá bude postupne rusifikovaná.

Scenár druhý: Expanzia do strednej Európy a na Balkán


Poďme však ďalej: Ak sa bude NATO pokúšať o posilnenie ochrany východných hraníc (jednotky, či základne v Poľsku, v Česku, na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku), zo strany Ruska to bude chápané ako útočná aktivita. V Kaliningradskej oblasti a na Kryme posilnia arzenál strategických zbraní, samozrejme z "obranných" dôvodov. Už dnes údajne majú v Kalinigradskej oblasti umiestnené protivzdušné a raketové systémy s dosahom 500km, čo pokrýva územie celého Poľska, zasahujúc na územie Nemecka, Česka a Slovenska:7 Popritom využitie Krymu bude mať strategický dosah na ďalších členov NATO: Rumunsko, Bulharsko a Turecko.8


Ďalším prvkom destabilizácie je verejná mienka v Česku, na Slovensku a v Maďarsku: Stále viac ľudí podporuje myšlienku vystúpenia z NATO a z EÚ. Rozširuje sa postoj, že NATO je "zločinecká organizácia" a že EÚ je "nástrojom ekonomického vydierania malých štátov" (východnej Európy) centrálnymi mocnosťami (Nemecko, Francúzsko). Jediným štátom, zaujímajúcim konzistentný postoj v súlade s NATO a EÚ je Poľsko. V takejto atmosfére je pre Kremeľskú administratívu podstupne zjednodušená podpora odstredivých síl a dezintegračných aktivít v týchto štátoch. Obávam sa, že v napätej atmosfére ohrozenia strednej Európy zo strany Ruska, poľavia snahy Nemecka a centrálnych krajín o udržanie týchto štátov v NATO a EÚ a nechajú ich ísť si vlastnou cestou. Medzitým Litva, Lotyšsko a Estónsko, s populáciou veľkou asi ako polovica Moskvy bude vystavená "emancipačným" aktivitám ruskej menšiny, so scenárom podobným udalostiam na Donbase alebo na Kryme. To vytvorí cestu nielen k "ochrane" ruskej menšiny v týchto krajinách, ale aj k potlačeniu ich suverenity. Poľsko sa týmto ocitne v obkľúčení destabilizovaných krajín, či už okupovaných, alebo kolaburujúcich s Ruskom. Príťažlivými môžu byť územné nároky voči Poľsku zo strany, Česka, ako aj Slovenska, podporované Ruskom. (Podobne, ako to bolo v r. 1939). Oveľa vážnejšími však budú nároky Maďarska na: Juh Slovenska, Podkarpatskú rus, Banát a Sedmohradsko (časti Rumunska) a zrejme bude v hre aj Vojvodina.  Maďarsko sa tak môže stať silným hráčom proruského zoskupenia: Česko, Slovensko, Maďarsko, Srbsko. Nemecko si bude chcieť udržať väzby s Rakúskom. Obe tieto krajiny budú usilovať o ochranu doposiaľ neutrálneho Rakúska jednotkami NATO. O niečo podobné sa bude NATO usilovať na území Poľska, aspoň v hraniciach bývalého Nemecka. Bude to interpretované ako porušenie sľubu z r. 1990, že sa Nemecko nebude rozširovať za východný breh rieky Odry. To ešte viac "opodstatní" snahy Ruska o ovládnutie Poľska, čo z enklávy Kaliningrad a z obkľúčenia Poľska už nebude zásadný problém. V dnešnom západnom Poľsku a Sliezsku sa bude NATO a EÚ snažiť vytvoriť ochranný dáždnik pre poľské obyvateľstvo. To však môže narážať na tvrdý odpor radikálnejších skupín v Nemecku, ktoré budú viac presadzovať šancu na revíziu nemeckých hraníc. Cca 20 mil. poliakov žijúcich pod touto ochranou sa tým ocitne pod silnejúcim etnickým tlakom, s prívalovými vlnami obyvateľov, opúšťajúcich svoje domovy vo východnom a centrálnom Poľsku.


Situácia na Balkáne sa bude uberať v réžii Ruskom podporovaného Srbska a Grécka: Bude vytvorený tlak na vysídľovanie Kosova a obnovu Srbskej populácie na tomto území. To sa bude diať za masívnej podpory Česka, Slovenska, Maďarska a Grécka. Albánsko sa ocitne pod ochranou Talianska a NATO. "Ultraľavicovo-pravicové" Grécko, o ktoré sa márne  pokúsi bojovať NATO, nakoniec podľahne tlaku Ruska a stane sa pre Rusko strategickým bodom v Egejskom mori. Rumunsko v obkľúčení bude viesť svoju politiku aj pod nátlakom hrozby zbraní na Kryme a Bulharsko sa stane Ruským spojencom, pomáhajúcim paralyzovať oklieštené Rumunsko. Jediným funkčným spojencom NATO v regióne zostane Turecko. (aj ako báza pre boj s Islamským štátom) 


Medzitým vystupňujú svoje emancipačné snahy Katalánsko, Baskicko, Severné Írsko a Škótsko a v krátkom čase sa osamostatnia, využijúc jednostranné právo na vyhlásenie samostatnosti, ktoré medzinárodný súd už raz uznal Kosovu. Strana Marie Le Penovej vo Francúzsku, dlhodobo dotovaná Ruskom síce vytvorí vo Francúzsku vládnu koalíciu, avšak postupne pod tlakom udalostí v Európe zmierni svoju politiku, v snahe zachovať aspoň jadro Európy: Francúzsko, Nemecko, V. Britániu, Taliansko a Škandinávske krajiny. Nie je však vylúčené, že naďalej budú mať v týchto krajinách dosť značnú podporu rôzne xenofóbne a nacionalistické  prúdy, niektoré podporované Ruskom. Vedomie globálneho nebezpečia z Východu však môže mať na Západ aj stmeľujúci charakter.


Táto situácia bude nakoniec pre Rusko obrovským zadosťučinením. Nielenže sa obnoví zašlá sláva impéria (je jedno, či toho Ruského, či toho z čias ZSSR, najlepšie však oboch), ale aj stav v strednej Európe a na Balkáne bude viacmenej v réžii a pod hrozbou Ruska. To dá možnosť v týchto krajinách uplatňovať ruské (postavené na základe skúseností z KGB) nástroje údržby moci a propagandy. Putin bude zaradený vedľa Petra Veľkého, Lenina a Stalina. Ako vidno na postojoch mnohých ľudí dnes, tento systém je pre nich príťažlivejší a prijateľnejší než, podľa nich prežitá, nefunkčná a zapáchajúca sloboda a demokracia.

 

 

Poznámky:

1 Mapa Ruska v r. 1914:
https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/9/9b/%D0%9A%D0%B0%D1%80%D1%82%D0%B0_%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%81%D0%B8%D0%B8_%D0%BF%D0%BE_%D0%B3%D1%83%D0%B1%D0%B5%D1%80%D0%BD%D0%B8%D1%8F%D0%BC_%D0%B8_%D0%BE%D0%B1%D0%BB%D0%B0%D1%81%D1%82%D1%8F%D0%BC_%281914%29.jpg
Rusko s Aljaškou a sférami vplyvu v Iráne a Mongolsku.
https://ru.wikipedia.org/wiki/%D0%A0%D0%BE%D1%81%D1%81%D0%B8%D0%B9%D1%81%D0%BA%D0%B0%D1%8F_%D0%B8%D0%BC%D0%BF%D0%B5%D1%80%D0%B8%D1%8F#mediaviewer/File:Russian_Empire_(orthographic_projection).svg

2 Štrnásť bodov prezidenta Wilsona
http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0trn%C3%A1s%C5%A5_bodov_prezidenta_Wilsona

3 Návrh podľa mierovej zmluvy v Paríži
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/b/b7/Map_of_Europe_in_1920%2C_after_the_Paris_Peace_Conference.jpg
Situácia v 20. rokoch
http://www.learnnc.org/lp/media/uploads/2009/12/wwiieurope01.png

4 Posun hraníc ZSSR a Nemecka a následné fixovanie východného bloku
http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/7b/EasternBloc_BorderChange38-48.svg
http://santgregorienglish.pbworks.com/f/1385472049/350px-Eastn-bloc4.svg.png

5 Vladimir Zaznobin: "Rozdiel medzi Ukrajincami, Bielorusmi a Rusmi je podobný ako rozdiel medzi niektorými oblasťami v Nemecku (...) Ukrajinčina je zmesou Poľštiny, Jidiš a nejakého staroslovanského jazyka." Podľa potreby túto rétoriku využíva Putin
https://www.youtube.com/watch?v=-uu8gKBPs-o

6
https://www.facebook.com/ChmelarEduard/posts/705174119514483

7
http://zpravy.idnes.cz/rusko-rozmistilo-rakety-v-kaliningradu-f0v-/zpr_nato.aspx?c=A131216_130743_zpr_nato_inc

8
http://www.sme.sk/c/7587363/rusko-posilni-armadu-na-kryme-v-kaliningrade-a-arktide.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Firmy nutne potrebujú ľudí, z Ukrajiny im ich vláda dovoliť nechce

Na jar minister práce Ján Richter hovoril o možnosti vpustiť na náš pracovný trh ľudí z tretích krajín v odvetviach, v ktorých to bude potrebné.

EKONOMIKA

Právnici, ktorí radili pri predaji Eurovey a príchode Číňanov

Právnické firmy pre SME a The Slovak Spectator ukázali top obchody, pri ktorých radili.

ŠPORT

Za Slovanom stále cítiť pachuť vytunelovaných harvardov

Medzi majiteľmi je dodnes firma zapletená do tunelovania harvardských fondov.


Už ste čítali?